Diskusia o použití napájacieho konektora má veľa, v skutočnosti môže používateľ pridať napájací konektor do existujúceho softvérového modelu, ktorý sa používa na prepojenie obchodných záujmov a prierezových záujmov. Kvôli sémantike AOP je časť konektora závislá od obchodných záujmov a časť prierezových záujmov závisí od napájacieho konektora.
Potom môže používateľ okolo konektora vytvoriť sériu vybraných častí bez nutnosti manuálneho zadávania akéhokoľvek obsahu, pričom môže identifikovať obchodné záležitosti, spôsob pripojenia častí a prierezové záležitosti (tento krok spočíva v určení vzájomných informácií AOP a informácií uložených v konektore, aby sa dosiahli tieto informácie o exporte častí, samozrejme).
Taktiež sa argumentuje, že na umožnenie plynulého prechodu medzi návrhom a implementáciou a na podporu nízkoúrovňového architektonického návrhu musia nástroje na aspektovo orientované modelovanie založené na prepojeniach podporovať kódový rámec, ktorý automaticky generuje rôzne techniky implementácie AOP z návrhového modelu. To umožňuje vývojárovi sústrediť sa na budovanie modelu, zatiaľ čo modelovací nástroj automaticky generuje kód. Generovanie kódu zvyšuje produktivitu vývojárov a znižuje chyby. Metóda aspektovo orientovaného modelovania založená na prepojeniach zlepšuje opätovnú použiteľnosť technológie AOP a zvyšuje efektivitu vývoja softvéru tým, že sa vyhýba nekonzistentnosti medzi návrhom a implementáciou. Návrhár môže navrhnúť AOP s objektovo orientovanou myšlienkou a vývojár môže pokračovať v neskoršom programovaní podľa vygenerovaného kódového rámca.
Taktiež sa predpokladá, že konektory boli zavedené na podporu aspektovo orientovaného modelovania, pričom sa zachovalo oddelenie záujmov v raných fázach životného cyklu softvéru s cieľom riešiť špecifikáciu prierezových záujmov na architektonickej úrovni. Jedným z hlavných dôvodov zavedenia konektorov bolo poskytnutie podpory štandardných vývojových nástrojov. Riešenia založené na UML na pridávanie konektorov sú prijateľnejšie. Konektory sú jednoduchým a výkonným identifikátorom pre aspektovo orientované modelovanie. Aby sa však znížili chyby pri mapovaní modelov do kódu a poskytla sa podpora pre základný návrh architektúry, je potrebné aj automatické generovanie rámcov kódu AOP.
Vo všeobecnosti teda možno prístupy k modelovaniu orientovanému na aspekty zaviesť transparentným spôsobom v analytickej fáze návrhu softvéru a usmerniť neskoršie písanie kódu AOP, aby sa dosiahlo bezproblémové prepojenie medzi návrhom a kódom.
Čas uverejnenia: 1. októbra 2019